„Nie a prečo?! Ozaj nemôžem ísť domov? „ – pýtam sa celá vystrašená. „Môžete ísť domov , ale radšej by som bol, keby ste tu ostali“. Neostala som, dohodli sme sa, že nastúpim po víkende. Ponáhľala som sa domov, kde som priateľovi celá bez seba porozprávala, že sa tam v pondelok musím vrátiť. Nič som ešte nemala pre malého nachystané. Vedeli sme, že to bude chlapček. Drahého som donútila okamžite ísť so mnou niečo zohnať.
Neviem, nejako som sa k tomu nedostala. Doma žiadna postieľka, vanička, výbavička, nič. Ani len náznak toho, že o pár týždňov budeme kočíkovať. Asi ma „dostali“ povery, pred pôrodom nič nekupovať. A tak som so svojím „veľkým bruškom“ obchádzala obchod za obchodom, a dúfala, že tam v niektorom neporodím..... Už sme mali nakúpené nejaké dupačky a perinky do postieľky, ešte sme vyberali deku. Spomenula som si, že neďaleko je ešte jeden obchod s detským tovarom. Vošli sme do neho, obzerali tovar, ja všetko len rýchlo rýchlo, nemáme veľa času, v pondelok ráno musím do nemocnice.
„Ježiši, to nestihneme. Prečo sme to nenakupovali skôr? Ešte kočiar, veď nemáme kočiar, ako budeme chodiť von?!“ Panikárila som , bola som nervózna, tlačil nás čas. Vedela som, že za jeden deň všetko nestihneme a tak som sa rozplakala.
Plakala som, že nebudem dobrá mama, že nemám doma nakúpené plienky, že nemáme pripravenú izbičku pre malého. Že potrebujeme detskú sedačku do auta, a všetko ostatné....
Priateľ ma utešoval, že to nie je podstatné, že on sa o všetko postará, kým budem v nemocnici. A ja som len rumázgala a rumázgala.....
A potom sa zobudila na to, že plačem. Ležala som doma v posteli uprostred noci, nebola som tehotná, do žiadnej pôrodnice som nemusela ísť. Ale aj tak som plakala. Bol to neuveriteľne živý sen, doslova som si ho odžila. Uf, ešte že tak :O)
Ráno som drahému porozprávala ako sme obaja behali po obchodoch a zháňali všetko pre bábo. Smial sa. Ani sa veľmi nečudoval, okolo mňa sa začínajú vyskytovať ženy, čo sú tehotné, v práci, ale aj v našej rodine je niekoľko príbuzných v očakávaní prírastku. A tak niet divu, že sa mi to všetko premietlo do sna.
Ale pre istotu, už zajtra si obehnem pár obchodíkov s kočiarmi a detskou výbavičkou, aby som bola v dostatočnom predstihu pripravená, keby predsa len........